ETICKÝ KÓDEX REKLAMNEJ PRAXE

Preambula

Etický kódex reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) vydáva Rada pre reklamu (ďalej len „Rada“) podľa čl. VII a v súlade s čl. XIV svojich stanov.

Účelom Kódexu je kodifikovať etické zásady reklamnej praxe na Slovensku a prispieť tak k tomu, aby reklama v Slovenskej republike čo najlepšie slúžila zadávateľom reklamy a spotrebiteľom, spĺňala etické hľadiská reklamy požadované verejnosťou Slovenskej republiky, bola predovšetkým pravdivá, čestná a slušná a aby svojím obsahom a formou v rozsahu tohto Kódexu rešpektovala medzinárodne uznávané zásady reklamnej praxe vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou.

 

Kódex je postavený na princípoch univerzálnej platnosti, subsidiarity etických pravidiel a technologickej neutrality.   

 

Kódex nenahrádza právnu reguláciu reklamy, avšak nadväzuje na ňu ustanovením etických zásad.

 

Kódex je určený osobám pôsobiacim v oblasti reklamy a iných foriem propagácie a formuluje pravidlá profesionálneho správania sa.

 

Kódex zároveň informuje verejnosť o hraniciach reklamnej etiky a o osobách, ktoré  dobrovoľne prijali tieto hranice a sú rozhodnuté ich dodržiavať prostredníctvom princípov etickej samoregulácie.

 

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia

 

Prvá hlava

základné ustanovenia

 

Čl. 1

Pôsobnosť Kódexu

 

(1)   Ustanovenia Kódexu sa vzťahujú na reklamu, ktorá je súčasťou komerčnej komunikácie.

(2)   Ak nie je ustanovené inak, ustanovenia Kódexu sa vzťahujú aj na reklamu, ktorá je súčasťou nekomerčnej komunikácie.

(3)   Ustanovenia Kódexu sa nevzťahujú na politickú reklamu, najmä na verejné oznámenie šírené

a)      v rámci volebnej kampane alebo kampane pred referendom alebo ľudovým hlasovaním,

b)      v prospech alebo neprospech politickej strany, politického hnutia alebo koalície politických strán alebo politických hnutí, ako aj ich predstaviteľov alebo kandidátov, alebo nezávislého kandidáta, alebo

c)      na účely popularizácie názvu, značky, hesla alebo programu politickej strany, politického hnutia alebo koalície politických strán alebo politických hnutí, prípadne nezávislého kandidáta.

 

Čl. 2

Pojem reklamy

 

(1)   Reklamou sa na účely Kódexu rozumie komunikačný proces iniciovaný súťažiteľom alebo ním poverenou osobou, ako aj obsah, ktorý je výsledkom tohto komunikačného procesu, ak je

a)      tento komunikačný proces uskutočňovaný odplatne alebo za inú protihodnotu, alebo

b)      účelom tohto komunikačného procesu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa, najmä poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o produkte, činnosti alebo cieľoch súťažiteľa, prípadne o jeho projekte charitatívnej alebo inej nekomerčnej povahy.

 

(2)   Reklamou sa na účely Kódexu rozumie aj komunikačný proces iniciovaný nepodnikateľom, ako aj obsah, ktorý je výsledkom tohto komunikačného procesu, pokiaľ sa v rámci komunikačného procesu využívajú metódy, sledujú ciele a pri šírení obsahu používajú spôsoby, ktoré spravidla využíva, sleduje alebo používa komerčná komunikácia, a to aj vtedy, ak komunikačný proces uskutočňuje nepodnikateľom poverená osoba.

 

(3)   Reklama na účely Kódexu zahŕňa akúkoľvek formu verejnej propagácie alebo prezentácie využívajúcu reklamnú techniku, najmä priamy marketing vrátane telemarketingu, využívanie komunikačných médií vrátane digitálnej inzercie, telenákup, sponzorstvo a umiestňovanie produktov; na obsah vytvorený užívateľmi (user generated content) v rámci sociálnych sietí, blogov alebo podobných virtuálnych priestorov sa prihliada vtedy a len vtedy, keď sa na takýto obsah vzťahuje ustanovenie odseku 1.    

 

Čl. 3

Vymedzenie niektorých ďalších pojmov

 

(1)   Dieťaťom sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba mladšia ako 15 rokov, ako aj jej grafické vyobrazenie alebo iná prezentácia reprezentujúca v reklame takúto osobu.

(2)   Komunikačným médiom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek prostriedok alebo metóda umožňujúca analógové, digitálne alebo iné zaznamenanie, prenos, vystavenie alebo predvedenie informácie; komunikačným médiom je najmä televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie, internetové a iné digitálne platformy vrátane on-line hier, elektronická pošta a iné prostriedky elektronickej komunikácie, nosič multimediálneho diela, nosič audiovizuálneho diela, audiovizuálne predstavenie, zvukový záznam, zvukovo-obrazový záznam, dopravný prostriedok, periodická tlač, agentúrny servis, neperiodická publikácia, billboard, plagát alebo leták. 

 

(3)   Maloletým sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba mladšia ako 18 rokov, ako aj jej grafické vyobrazenie alebo iná prezentácia reprezentujúca v reklame takúto osobu.

 

(4)   Nepodnikateľom sa na účely Kódexu rozumie taká fyzická osoba alebo právnická osoba založená na iný účel ako podnikanie, ktorá nie je súťažiteľom.

 

(5)   Poverenou osobou sa na účely Kódexu rozumie osoba konajúca

a)      v záujme súťažiteľa a na jeho pokyn alebo s jeho vedomím, alebo

b)      na pokyn nepodnikateľa alebo s jeho vedomím.

 

(6)   Priemerným spotrebiteľom sa na účely Kódexu rozumie spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov; ak je reklama zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov, posudzuje sa z pohľadu priemerného člena tejto skupiny.

 

(7)   Produktom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek výrobok, tovar alebo služba, ako aj nehnuteľnosť, názov alebo obchodné meno, dobrá povesť (goodwill), právo duševného vlastníctva vrátane ochrannej známky alebo iné právo alebo záväzok.

 

(8)   Spotrebiteľom sa na účely Kódexu rozumie každá osoba, ktorá môže byť reklamou ovplyvnená; spotrebiteľom nie je zadávateľ reklamy ani poverená osoba a ani osoba podnikajúca v oblasti reklamy, najmä poskytovateľ komunikačného média alebo jeho prevádzkovateľ (ďalej len „poskytovateľ komunikačného média“) a reklamná agentúra.

 

(9)   Súťažiteľom sa na účely Kódexu rozumie každý podnikateľ alebo iná osoba zúčastnená na hospodárskej súťaži v rámci relevantného trhu.

 

(10)     Zadávateľom reklamy sa na účely Kódexu rozumie súťažiteľ alebo nepodnikateľ, ktorý inicioval príslušný komunikačný proces, a ak ho nie je možné určiť, tak osoba, ktorá primárne znáša náklady na reklamu.

 

Čl. 4

Zodpovednosť za reklamu

 

(1)   Za dodržiavanie Kódexu zodpovedajú predovšetkým zadávateľ reklamy, reklamná agentúra a poskytovateľ komunikačného média; za porušenie Kódexu zodpovedajú všetky osoby zúčastnené na komunikačnom procese spoločne, a to podľa miery svojho podielu na tomto porušení.

 

(2)    Ak sa nepreukáže inak, zodpovednosť

a)      za dodržiavanie Kódexu vo všeobecnosti nesie príslušný zadávateľ reklamy, pokiaľ reklamu schválil alebo inak s ňou súhlasil,

b)      za výrobu reklamy a jej zadanie pre komunikačné médium nesie príslušná reklamná agentúra,

c)      za šírenie reklamy nesie príslušný poskytovateľ komunikačného média.

 

Druhá hlava

Uplatňovanie Kódexu

 

Čl. 5

Príslušnosť

 

(1)   Kódex uplatňuje Rada a Arbitrážna komisia Rady (ďalej len „Komisia“).

 

(2)   Právo interpretovať Kódex patrí výlučne Komisii; Komisiu tvorí najmenej sedem fyzických osôb volených v súlade s príslušnými ustanoveniami stanov Rady a  rokovacieho poriadku Komisie, a to spomedzi zadávateľov reklamy, reklamných agentúr, poskytovateľov komunikačných médií, právnikov a ďalších odborníkov najmä z oblasti marketingovej komunikácie a zástupcov spotrebiteľov.

 

Čl. 6

Sťažnosť na reklamu

 

(1)     Sťažnosť na reklamu alebo iný podnet na prešetrenie konkrétnej reklamy (ďalej len „sťažnosť“) môže podať každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je členom Komisie. Za sťažnosť podanú Rade sa považuje aj podnet výkonného riaditeľa Rady na základe monitoringu vykonávaného v súlade so stanovami Rady, ako aj sťažnosť postúpená Rade orgánom verejnej moci.

 

(2)   Sťažnosť sa podáva Rade písomne na adresu jej sídla alebo elektronickou poštou.

 

(3)   Reklamu, voči ktorej smeruje sťažnosť, posudzuje Komisia, ktorá na základe výsledku hlasovania vydáva arbitrážny nález; posúdenie sa uskutočňuje bez poplatku.

 

(4)   Preskúmanie arbitrážneho nálezu je spoplatňované administratívnym poplatkom, ktorého výšku určuje Valné zhromaždenie Rady.

 

Čl. 7

Súlad reklamy alebo návrhu reklamy s Kódexom

 

(1)   Zadávateľ reklamy alebo poverená osoba môže požiadať Komisiu o posúdenie súladu reklamy alebo návrhu reklamy s Kódexom (ďalej len „atest“); za návrh reklamy sa na účely atestu považuje reklama až do času verejného šírenia komunikačnými médiami.

 

(2)   Atest je spoplatňovaný administratívnym poplatkom, ktorého výšku určuje Valné zhromaždenie Rady.

 

Čl. 8

Vzťah Kódexu k iným etickým normám

 

(1)   Ak Kódex neupravuje osobitne alebo špecificky príslušnú oblasť reklamy, posúdi sa reklama podľa základných požiadaviek na reklamu a v súlade s ratiom Kódexu ako celku.

 

(2)   K etickej norme prijatej inou organizáciou možno prihliadnuť, ak člen takej organizácie je zadávateľom posudzovanej reklamy a zároveň je členom Rady.

 

(3)   Pri posudzovaní reklamy podľa Kódexu možno aplikovať tiež princípy a zásady etických kódexov Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Paríži.

 

(4)   V prípade rozporu medzi ustanovením Kódexu a inou etickou normou má prednosť ustanovenie Kódexu.

 

 

Čl. 9

Spoločné ustanovenia k uplatňovaniu Kódexu

 

(1)   Možnosť preskúmania arbitrážneho nálezu a jeho podmienky určuje Rada.

 

(2)   Podrobnosti o uplatňovaní Kódexu a o postupe pri vydávaní nálezov a atestov upravuje rokovací poriadok Komisie.

 

Druhá časť

Všeobecné zásady reklamnej praxe

 

Prvá hlava

základné požiadavky na reklamu

 

Čl. 10

Všeobecne o reklame

 

(1)   Reklama nesmie navádzať na  porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo vzbudzovať dojem, že s ich porušovaním súhlasí.

 

(2)   Reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná.

 

(3)   Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.

 

(4)   Reklama nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a nesmie byť spôsobilá privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľom.

 

(5)   Nekalá reklama je neprípustná; za nekalú reklamu sa považuje reklama, ktorá využíva agresívnu obchodnú praktiku alebo inak priamo poškodzuje ekonomické záujmy spotrebiteľov.

 

(6)   Žiadna reklama nesmie ohrozovať dobré meno reklamy ako takej alebo znižovať dôveru v reklamu ako službu spotrebiteľom.

 

Čl. 11

Slušnosť reklamy

 

(1)   Reklama nesmie obsahovať také tvrdenia alebo vizuálne prezentácie, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti a mravnosti, predovšetkým nesmie obsahovať prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť.

 

(2)   Prezentácia ľudského tela v reklame musí byť uskutočnená s plným zvážením jej vplyvu na všetky kategórie spotrebiteľov.

 

(3)   Zobrazenie ženy alebo muža v reklame musí byť aspoň v širšom zmysle v kontexte s predmetom reklamy alebo jej cieľom a súčasne nesmie vizuálne stvárnenie takejto reklamy porušovať všeobecné normy slušnosti.

 

(4)   Porušenie ustanovení odsekov 1 až 3 sa posudzuje s ohľadom na celkový kontext, vzťah reklamy k produktu, zvolenú cieľovú skupinu a použité komunikačné médiá.

 

Čl. 12

Čestnosť reklamy

 

(1)   Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť.

 

(2)   Reklama nesmie byť skrytá, osobitne nesmie predstierať, že je informáciou iného ako reklamného charakteru, najmä ak je prezentovaná vo forme vedeckej state, reportáže, rozhovoru alebo spravodajskej informácie.

 

Čl. 13

Spoločenská zodpovednosť reklamy

 

(1)   Reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu.

 

(2)   Reklama nesmie zneužívať predsudky a povery.

 

(3)   Reklama nesmie obsahovať nič, čo by mohlo viesť k násilným aktom alebo ich podporovať a popularizovať.

 

(4)   Reklama nesmie obsahovať nič, čo by nabádalo na nezákonné alebo trestné činy, alebo čo by ich podporovalo, a ani nesmie budiť dojem, že s týmito činmi súhlasí.

 

(5)   Reklama nesmie obsahovať nič, čo by urážalo rasové, národnostné, politické alebo náboženské cítenie spotrebiteľov.

 

(6)   Reklama nesmie podporovať žiadnu formu diskriminácie, a to najmä z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, politickej príslušnosti, pohlavia alebo veku.

 

(7)   Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran.

 

Čl. 14

Pravdivosť reklamy

 

(1)   Klamlivá reklama je neprípustná; za klamlivú reklamu sa považuje reklama, ktorá najmä

a)      uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu alebo podstatne narušuje či je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa  vo vzťahu k produktu spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie,

b)      sprostredkúva nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým  alebo nevhodným spôsobom informácie podstatné pre priemerného spotrebiteľa na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie, alebo

c)      využíva inú klamlivú obchodnú praktiku.

 

(2)   Reklama nesmie obsahovať klamlivý údaj o vlastnom alebo o cudzom podniku a ani o jeho produktoch; za klamlivý údaj sa považuje aj údaj sám osebe pravdivý, ak môže vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých sa používa, uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.

 

(3)   Reklama nesmie na základe klamlivých údajov získavať vlastnému alebo cudziemu podniku prospech na úkor iného.

 

(4)   Reklama nesmie obsahovať klamlivé označenie produktu, ktoré je spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o tom, že označený produkt pochádza z určitého štátu, určitej oblasti či miesta alebo od určitého výrobcu, alebo že vykazuje osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú kvalitu; za klamlivé označenie sa považuje aj označenie produktu,

a)      ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od značkového produktu, na ktorý sa reklamovaný produkt podobá, ak je toto označenie napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe produktu mylnú domnienku,

b)      ktoré je všeobecne zaužívané ako údaj slúžiaci na označenie druhu alebo kvality produktu, ak je k nemu pripojený dodatok, ktorý môže vyvolať o pôvode alebo povahe produktu u spotrebiteľa mylnú domnienku.

 

(5)    Reklama nesmie obsahovať žiaden údaj ani prezentáciu, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa či už priamo, alebo nepriamo, najmä vynechaním údaju, dvojzmyselnosťou alebo zveličovaním, okrem prípadu, keď ide o jasnú hyperbolizáciu v reklame. Osobitná pozornosť  sa vyžaduje pri zobrazení veľkosti produktu s ohľadom na skutočné rozmery, objem a hmotnosť produktu a pri prezentácii alebo inom informovaní o

a)      charakteristikách produktu, najmä o pôvode produktu, jeho zložení, spôsobe vyjadrenia a uvedenia dátumu výroby alebo spotreby, rozsahu použitia, množstva, obchodného alebo geografického pôvodu, environmentálneho vplyvu alebo prínosu, ako aj o iných vlastnostiach produktu vrátane úžitkových, osobitne o kvalite, účinku,  výkone a existujúcich atestoch, rozboroch, štúdiách alebo certifikátoch,

b)      ekonomickej alebo finančnej hodnote produktu, konečnej cene alebo podmienkam bezplatnej ponuky,

c)      distribúcii, výmene, vrátení, oprave alebo  údržbe produktu,

d)     záruke alebo záručnej dobe,

e)      právach duševného vlastníctva, najmä o patentoch, úžitkových vzoroch, obchodných známkach a iných právach priemyselného vlastníctva, ako aj o autorských právach a právach súvisiacich s autorským právom,

f)       oficiálne priznaných uznaniach alebo oceneniach, najmä o získaných medailách, cenách a diplomoch,

g)      rozsahu prínosu pre charitatívne alebo obdobné účely,

h)      rozsahu prínosu pre výživu alebo zdravie.

 

(6)   V reklame sa nesmie opomenúť podstatná informácia, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii; pri posudzovaní rozsahu spotrebiteľovi sprostredkovaných informácií sa zohľadňuje aj použité komunikačné médium.

 

(7)   Reklama nesmie zneužívať výsledok výskumu alebo prieskumu, ani údaj alebo záznam z technického, odborného alebo vedeckého informačného zdroja alebo publikácie.

 

(8)   Reklama nesmie zneužívať vedecké výrazy, najmä tým, že použitým vedeckým výrazom nepravdivo prisúdi reklamnému tvrdeniu vedeckú hodnotu.

 

(9)   Reklama nesmie obsahovať štatistiku prezentovanú spôsobom, ktorým sa zveličuje alebo nepravdivo rozširuje platnosť reklamného tvrdenia.

 

Druhá hlava

Osobitné požiadavky na reklamu

 

Čl. 15

Hodnota produktu

 

(1)   Reklama nesmie viesť spotrebiteľa k tomu, aby produktu priznával nepomerne vyššiu úžitkovú hodnotu, než zodpovedá skutočná úžitková hodnota produktu.

 

(2)   Zadávateľ reklamy je osobne alebo prostredníctvom poverenej osoby pripravený preukázať

a)      každé tvrdenie týkajúce sa skutočnej finančnej hodnoty svojho produktu, ktorý sa v reklame ponúka s nižšou cenou alebo bezplatne,

b)      pravdivosť každej informácie o svojom produkte uvedenej v porovnávacej reklame.

 

(3)    O produkte sa nesmie tvrdiť, že sa šíri bez nároku na odplatu, najmä v spojení so slovami „grátis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ v akomkoľvek gramatickom tvare, alebo jeho variante v cudzom jazyku, ak pre spotrebiteľa vzniká akýkoľvek nevyhnutný náklad s výnimkou skutočných nákladov dodávky, dopravy či poštovného; ak spotrebiteľ musí zaplatiť skutočný náklad dodávky, dopravy či poštovného, reklama musí obsahovať dostatočne zreteľné tvrdenie v takom zmysle.

 

(4)   Reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“,  „najlacnejší“, „najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt.

 

Čl. 16

Informácia o cene

 

Informácia o cene obsiahnutá v reklame alebo okolnosť, že informácia o cene je neúplná alebo chýba, nesmie vzbudzovať predovšetkým dojem, že

a)      cena je nižšia, než aká je v skutočnosti,

b)      stanovenie ceny závisí od okolnosti, od ktorej v skutočnosti nezávisí,

c)      v cene je zahrnutá dodávka produktu alebo iná služba, výkon  alebo práca, ak sa za ňu v skutočnosti platí osobitne,

d)     cena bola alebo bude zvýšená, znížená alebo zmenená, ak sa tak nestalo alebo sa tak nestane, alebo

e)      vzťah ceny a užitočnosti reklamovaného produktu a ceny a užitočnosti porovnateľného produktu je taký, aký v skutočnosti nie je.

 

 

Čl. 17

Očierňovanie a zľahčovanie konkurentov

 

Reklama produktu nesmie útočiť na iný produkt, iného zadávateľa reklamy alebo inú reklamu a nesmie iný produkt, zadávateľa reklamy alebo reklamu diskreditovať.

 

Čl. 18

Porovnávacia reklama

 

(1)   Porovnávacia reklama je neprípustná, pokiaľ Kódex neustanovuje inak.

 

(2)   Porovnávacia reklama je prípustná vtedy a len vtedy, keď

a)      porovnáva produkty, ktoré uspokojujú rovnakú potrebu alebo sú určené na rovnaký účel,

b)      objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností produktov vrátane ich ceny,

c)      pri  produktoch s označením pôvodu porovnáva iba produkty s rovnakým označením,

d)     dostatočne odlišuje konkurujúceho súťažiteľa a jeho produkt tak, aby nemohlo dôjsť k zámene medzi súťažiteľmi alebo produktmi,

e)      neznevažuje konkurujúceho súťažiteľa, jeho pomery, konanie, produkt alebo iný rozlišovací znak,

f)       nevyužíva neoprávnene výhodu dobrého mena produktu alebo iného rozlišovacieho znaku konkurujúceho súťažiteľa,

g)      neprezentuje produkt ako napodobeninu alebo kópiu produktu, ktorý je chránený ochrannou známkou alebo obchodným menom.

 

(3) Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahuje aj na reklamu, ktorá neporovnáva konkrétne produkty, ak sa v nej prezentuje konkrétny produkt v porovnaní s nekonkretizovaným produktom príslušnej komodity označeným najmä ako „priemerný“, „dostupný“ alebo „bežný“, ktorý reprezentuje konkurujúcich súťažiteľov alebo konkurujúce produkty.

 

Čl. 19

Napodobňovanie reklám

 

(1)   Reklama sa nesmie svojím všeobecným vzhľadom, vyobrazením, použitím sloganu, vizuálnej prezentácie, hudby alebo zvukového efektu podobať na inú reklamy tak, aby mohlo dôjsť k zámene, zavádzaniu či zmäteniu spotrebiteľa.

 

(2)   V reklame nemožno bez toho, aby na to bol oprávnený a zákonný dôvod, využiť výsledok cudzej tvorivej činnosti, cudzí nápad alebo výsledok cudzieho pracovného úsilia; zadávateľ reklamy a ním poverená osoba sú pripravení preukázať takýto dôvod.

 

Čl. 20

Ochrana súkromia a zneužitie autority

 

(1)   Reklama nesmie zobrazovať žiadnu žijúcu osobu, ani sa na žiadnu žijúcu osobu odvolávať, ak s takým zobrazením alebo odvolaním sa nevyslovila táto fyzická osoba vopred súhlas; to sa vzťahuje aj na použitie osobného prejavu fyzickej osoby a primerane sa to vzťahuje aj na právnickú osobu.

 

(2)   V reklame sa bez súhlasu fyzickej osoby nesmie zobrazovať ani vec osobnej povahy, ak ju možno na základe zobrazenia identifikovať ako vec tejto fyzickej osoby; to sa primerane vzťahuje aj na iný majetok fyzických osôb a na majetok právnických osôb.

 

(3)   Ak reklama zobrazuje alebo inak prezentuje už nežijúce osoby alebo na ne poukazuje, zadávateľ reklamy musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby reklamou neurazil z náboženského alebo iného hľadiska osoby príbuzensky alebo inak spojené s takými už nežijúcimi osobami.

 

(4)    Reklama nesmie na svoje pôsobenie zneužiť fyzickú osobu, ktorá je nositeľom verejnej autority, najmä spomedzi predstaviteľov regulovaných povolaní alebo predstaviteľov odborných alebo profesijných organizácií, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame či už odplatným, alebo bezodplatným.

 

(5)   Reklama nesmie na svoje pôsobenie použiť predstaviteľa verejnej moci alebo aktívneho politika, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame či už odplatným, alebo bezodplatným; to za nevzťahuje na reklamu podľa čl. 2 ods. 2.

 

Čl. 21

Záruky

 

Ak sa v reklame použije slovo „záruka“ alebo „zaručený“ v akomkoľvek gramatickom tvare, alebo synonymum takého slova či jeho variant v cudzom jazyku, podmienky záruky musia byť v reklame konkrétne uvedené.

 

Čl. 22

Identifikácia

 

(1)   Reklama musí byť jasne ako taká identifikovateľná, bez ohľadu na to, akú má formu alebo aké komunikačné médium využíva; pri posudzovaní sa však zohľadní forma reklamy, komunikačné médium, ako aj použitá reklamná technika.

 

(2)   Ak sa pre reklamu používa komunikačné médium, ktoré obsahuje spravodajské informácie alebo iné redakčné obsahy, reklama musí byť odlíšená takým spôsobom, aby bola ako reklama rozoznateľná pre priemerného spotrebiteľa; priemerný spotrebiteľ musí byť schopný identifikovať ako reklamu aj hybridné formy ako infomercial alebo advertorial.

 

Čl. 23

 Bezpečnosť a zdravie

 

Reklama nesmie bezdôvodne, najmä bez opodstatnenia vo vzdelávacích alebo sociálnych cieľoch, obsahovať zobrazenie alebo opis nebezpečnej situácie alebo praktiky, ktorá sa javí ako riziková pre bezpečnosť alebo zdravie.

 

Čl. 24

Životné prostredie

 

(1)   Reklama nesmie zámerne propagovať neodôvodnené plytvanie alebo neracionálnu spotrebu surovín alebo energie, osobitne energie pochádzajúcej z neobnoviteľných zdrojov.

 

(2)   Reklama nesmie podporovať alebo schvaľovať správanie sa poškodzujúce životné prostredie nad spoločensky akceptovanú mieru.

 

Tretia časť

Špecifické pravidlá reklamnej praxe

 

Prvá hlava

Spoločné ustanovenia o produktoch

 

Čl. 25

Spoločné princípy reklamy

na produkty s reklamnými obmedzeniami alebo zákazom

 

(1)   Neprípustnou je reklama, ktorú vylučujú alebo priamo zakazujú všeobecne záväzné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o

a)      produkt,

b)      formu prezentácie alebo propagácie (čl. 2 ods. 3) alebo

c)      umiestnenie reklamy alebo čas jej šírenia.

 

(2)   Osobitnú pozornosť musia zadávateľ reklamy a ním poverené osoba venovať produktom, ktorých reklamu všeobecne záväzné právne predpisy výrazne obmedzujú.

 

(3)   Ustanovenia odseku 2 alebo 3 sa vzťahujú najmä na

a)      zbrane a strelivo,

b)      dojčenské prípravky a následné doplnkové prípravky,

c)      tabakové výrobky,

d)     určité druhy liekov,

e)      erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby,

f)       určité druhy alkoholických nápojov.

 

Druhá hlava

Reklama potravín alebo nealkoholických nápojov

 

Čl. 26

Všeobecné princípy reklamy potravín alebo nealkoholických nápojov

 

(1)   Reklama potravín musí pravdivo prezentovať vlastnosti potraviny vrátane veľkosti, tvaru, vzhľadu, použitého obalového materiálu, zloženia, trvanlivosti, obsahu, pôvodu, spôsobu výroby a prínosu pre výživu a zdravie spotrebiteľa, ako aj spôsobu usporiadania a prostredia, v ktorom sa potravina vystavuje; reklama nesmie zavádzať spotrebiteľa v žiadnej z uvedených vlastností potraviny.

 

(2)   Výživové a zdravotné tvrdenia o potravine v reklame musia byť vedecky zdôvodnené.

 

(3)   Reklama potravín alebo nealkoholických nápojov nesmie nabádať spotrebiteľa k  nadmernej konzumácii potraviny alebo nealkoholického nápoja. Veľkosť zobrazenej porcie potraviny alebo nealkoholického nápoja musí byť primeraná zobrazenému prostrediu a zobrazeným údajom.

 

(4)   Ak sa potravina alebo nealkoholický nápoj v reklame zobrazí v kontexte zostavy jedla, jeho rozmanitosť a zloženie musí primerane zodpovedať všeobecne akceptovaným zásadám vyváženej výživy.

 

(5)   Reklama potravín alebo nealkoholických nápojov nesmie spochybňovať podporovanie

a)      zdravého a vyváženého stravovania, alebo

b)      zdravého a aktívneho životného štýlu.

 

(6)   Zadávateľ reklamy musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby vysokoenergetickú potravinu neprezentoval v reklame spôsobom, ktorým odporúča spotrebiteľovi nadmernú konzumáciu tejto vysokoenergetickej potraviny alebo zľahčuje či popiera výživový alebo fyziologický účinok nadmernej konzumácie tejto vysokoenergetickej potraviny.

 

(7)     Vysokoenergetickou potravinou sa na účely Kódexu rozumie potravina alebo nealkoholický nápoj obsahujúci neprimerané množstvo živín a látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tukov, transmastných kyselín, cukrov, soli alebo sodíka, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča (junk food).

 

Tretia hlava

Reklama alkoholických nápojov

 

Čl. 27

Všeobecné ustanovenia o reklame alkoholických nápojov

 

Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú tak na reklamu propagujúcu konkrétny alkoholický nápoj, ako aj na reklamu obsahujúcu všeobecnú prezentáciu alkoholických nápojov,  konzumáciu alkoholického nápoja či inú jeho spotrebu alebo tvrdenie o alkoholickom nápoji.

 

Čl. 28

Umiestnenie reklamy alkoholických nápojov

 

Reklama alkoholických nápojov nesmie byť umiestnená

a)      v komunikačnom médiu určenom pre maloletých,

b)      na billboarde alebo podobnom komunikačnom médiu v tesnej blízkosti školy, detského ihriska alebo podobného zariadenia určeného predovšetkým maloletým,

c)      v budove ani inom priestore určenom predovšetkým maloletým.

 

Čl. 29

Vlastnosti alkoholických nápojov

 

(1)   Reklama alkoholických nápojov nesmie nevhodným spôsobom informovať o tom, že konkrétny produkt 

a)      má mimoriadny účinok alebo

b)      rýchlo pôsobí.

 

(2)   Reklama nesmie zdôrazňovať obsah alkoholu v nápoji ako znak jeho kvality.

 

(3)   Neprípustnou je aj reklama obsahujúca výraz zľahčujúci účinok alkoholu v nápoji tým, že na jeho popis sa použije hovorový výraz, ktorým sa buď zníži, alebo zveličí skutočný obsah alkoholu v nápoji.

 

Čl. 30

Spotrebitelia alkoholických nápojov

 

(1)   Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje konzumujú členovia sociálnej skupiny, ktorá s požívaním alkoholických nápojov spravidla nesúhlasí.

 

(2)   Reklama alkoholických nápojov nesmie byť zameraná na rizikové skupiny spotrebiteľov, najmä tehotné alebo dojčiace ženy alebo maloletých.

 

(3)   Neprípustnou je aj reklama obsahujúca konzumáciu alkoholického nápoja alebo jej náznak maloletým alebo osobou, 

a)      ktorú možno považovať za maloletú alebo

b)      u ktorej sa konzumácia alkoholických nápojov považuje za nevhodnú, najmä vodičom motorového vozidla alebo tehotnou či dojčiacou ženou.

 

Čl. 31

Postoje voči spotrebe alkoholických nápojov

 

Reklama nesmie priamo alebo v náznakoch prezentovať

a)      nezodpovedný postoj ku konzumácii alebo inej spotrebe alkoholických nápojov, najmä čo do spotrebovaného množstva alkoholických nápojov, alebo

b)      abstinenciu alebo zdržanlivosť v pití ako nedostatok.

 

Čl. 32

Miesto spotreby alkoholických nápojov

 

(1)   Reklama nesmie zobrazovať spotrebu alkoholických nápojov v sociálne slabom alebo sociálne ponižujúcom prostredí.

 

(2)   Neprípustnou je aj reklama naznačujúca spotrebu alkoholických nápojov

a)      na mieste, kde je to všeobecne zakázané,

b)      na cintoríne alebo v jeho blízkosti, alebo

c)      na posvätnom mieste alebo v jeho blízkosti.

 

Čl. 33

Okolnosti spotreby alkoholických nápojov

 

Reklama nesmie zobrazovať spotrebu alkoholických nápojov takým spôsobom alebo za takých okolností, ktoré sú všeobecne považované za nevhodné, nerozumné alebo protiprávne.

 

Čl. 34

Maloletí v reklame alkoholických nápojov

 

Reklama alkoholických nápojov nesmie v žiadnej svojej forme využívať maloletých, a to ani nepriamo prezentáciou fiktívnych osôb, animovaných postáv či figúrok podobajúcich sa či konaním pripomínajúcich maloletých.

 

 

 

Čl. 35

Účinky konzumácie alkoholických nápojov

 

(1)   Reklama nesmie prezentovať alebo naznačovať nadmernú konzumáciu alkoholických nápojov alebo následky tejto nadmernej konzumácie, najmä nesmie bez zjavného dôvodu prevencie zobrazovať osoby v stave opitosti.

 

(2)   Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholický nápoj pôsobí ako stimulátor či sedatívum alebo má liečivé účinky, ani takéto účinky naznačovať.

 

(3)   Neprípustnou je aj reklama

a)      vyjadrujúca súhlas s nadmernou konzumáciou alkoholických nápojov,

b)      naznačujúca, že alkohol je prostriedkom riešenia osobných problémov,

c)      naznačujúca, že konzumácia alkoholických nápojov je nevyhnutná pre pracovný, akademický, športový, sexuálny alebo iný osobný či spoločenský úspech, alebo môže k takémuto úspechu prispieť,

d)     prezentujúca alebo naznačujúca zanedbanie bezpečnosti alebo nedostatok úcty k zákonu a verejnému poriadku, alebo

e)      podporujúca agresivitu alebo fyzické násilie.

 

Štvrtá hlava

Reklama tabakových výrobkov

 

Čl. 36

Všeobecné ustanovenia o reklame tabakových výrobkov

 

(1)   Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na takú reklamu tabakových výrobkov, ktorej šírenie umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy; iná forma reklamy tabakových výrobkov je neprípustná.

 

(2)   Reklama tabakových výrobkov musí obsahovať označenie stanovené príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

 

(3)   Tabakovým výrobkom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je aspoň čiastočne vyrobený z tabaku, najmä cigarety, „cigarilos“, cigary, cigaretový tabak, ľuľkový tabak, „snuff“, šňupací a žuvací tabak.

 

Čl. 37

Účinky používania tabakových výrobkov

 

Reklama tabakových výrobkov nesmie tvrdiť, že používanie tabakových výrobkov

a)      podporuje alebo rozširuje sexuálne, podnikateľské alebo športové úspechy, alebo

b)      je prirodzeným alebo nevyhnutným prostriedkom na relaxáciu alebo koncentráciu.

 

Čl. 38

Ochrana nefajčiarov pri reklame tabakových výrobkov

 

Reklama tabakových výrobkov nesmie nabádať nefajčiarov, aby začali fajčiť.

 

 

Čl. 39

Ochrana maloletých pri reklame tabakových výrobkov

 

(1)   Reklama tabakových výrobkov nesmie byť zameraná na maloletých, nabádať ich k fajčeniu alebo znázorňovať výjavy, ktoré by mohli tieto osoby špeciálne priťahovať.

 

(2)   Reklama tabakových výrobkov nesmie v žiadnej svojej forme využívať maloletých, a to ani nepriamo prezentáciou fiktívnych osôb, animovaných postáv či figúrok podobajúcich sa či konaním pripomínajúcich maloletých.

 

(3)   Reklama tabakových výrobkov formou spotrebiteľskej hry alebo reklamnej súťaže smie byť zameraná len na dospelých spotrebiteľov; zapojiť sa do takejto spotrebiteľskej hry alebo reklamnej súťaže nesmie maloletý.

 

(4)   Reklama tabakových výrobkov formou priamej propagácie tabakových výrobkov smie byť zameraná len na dospelých spotrebiteľov.

 

Piata hlava

Reklama liekov, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotných výkonov

 

Čl. 40

Všeobecné ustanovenia o reklame liekov,

zdravotníckych pomôcok alebo zdravotných výkonov

 

.

(1)   Ustanovenia tejto hlavy sa nevzťahujú na poskytovanie informácií určených odbornej verejnosti vrátane e-letters, inzercie v odbornej tlači a iných formách komunikácie cielenej výhradne na odbornú verejnosť.

 

(2)   Predmetom reklamy smú byť len lieky alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré sú na území Slovenskej republiky registrované alebo schválené iným zákonným postupom.

 

(3)   Reklama liekov obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky je neprípustná.

 

(4)   Neprípustnou je aj reklama

a)      liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis alebo veterinárny lekársky predpis,

b)      liekov, ktoré sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ak nie je Kódexom ustanovené inak, a

c)      obsahujúca zmienku o účinkoch liekov na liečenie tuberkulózy, prenosných pohlavných chorôb, závažných infekčných chorôb, nádorových chorôb, chronickej nespavosti, chorôb porúch metabolizmu alebo psychických chorôb.

 

Čl. 41

Vysielanie reklamy liekov a reklamy zdravotných výkonov

 

(1)   Reklamu liekov, ktoré sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a ich výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, možno šíriť v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní.

 

(2)   V rozhlasovom alebo televíznom vysielaní je reklama zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia neprípustná.

 

Čl. 42

Ochrana spotrebiteľov v reklame liekov,

zdravotníckych pomôcok alebo zdravotných výkonov

 

(1)   Reklama liekov, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotných výkonov nesmie obsahovať údaje vedúce k mylnému hodnoteniu vlastného zdravotného stavu.

 

(2)   Reklama nesmie obsahovať údaje o neškodnosti lieku, ak jediným dôvodom takejto neškodnosti je prírodný pôvod lieku.

 

(3)   Reklama liekov alebo zdravotníckych pomôcok musí obsahovať názov lieku alebo zdravotníckej pomôcky; tam, kde je to možné, by reklama mala obsahovať výzvu na bližšiu konzultáciu o účinkoch liečivého prípravku alebo prostriedku s lekárom alebo lekárnikom.

 

Čl. 43

Konflikt záujmov

 

V reklame liekov alebo zdravotníckych pomôcok nesmie vystupovať konkrétna fyzická osoba alebo zástupca právnickej osoby, ktorý môže vzhľadom na svoju funkciu či pracovné zameranie ovplyvniť spotrebu liekov alebo zdravotníckych pomôcok.

 

Šiesta hlava

Reklama niektorých ďalších produktov

 

Čl. 44

Potraviny na osobitné výživové účely a výživové doplnky

 

(1)   Ak potravina na osobitné výživové účely alebo výživový doplnok nie je určený ako náhrada za jedlo alebo nápoj, nesmie byť v reklame takým spôsobom prezentovaný.

 

(2)   Na tú reklamu potravín na osobitné výživové účely alebo výživových doplnkov, ktorú nevylučujú všeobecne záväzné právne predpisy, sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej a piatej hlavy tejto časti.

 

Čl. 45

Dojčenské prípravky a následné doplnkové prípravky

 

Na tú reklamu dojčenských prípravkov alebo následných doplnkových prípravkov, ktorú nevylučujú všeobecne záväzné právne predpisy, sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej a piatej hlavy tejto časti.

 

Čl. 46

Hazardné hry

 

(1)   Reklama hazardných hier zameraná na maloletých alebo im určená je neprípustná.

 

(2)   Neprípustná je aj reklama, ktorá

a)      podnecuje k neuváženej účasti na hazardných hrách alebo

b)      by mohla povzbudzovať vytvorenie alebo posilnenie závislosti na hazardných hrách.

 

Siedma hlava

Maloletí

 

Čl. 47

Základné zásady

 

(1)   Reklama nesmie zneužívať prirodzenú dôverčivosť maloletých a nedostatok ich životných skúseností.

 

(2)   Reklama na produkt nesmie obsahovať akúkoľvek výzvu maloletým alebo akýmkoľvek spôsobom naznačovať, že ak si maloletý sám nekúpi určitý produkt alebo ak nenájde inú osobu na to, aby si takýto produkt kúpila, nesplní tým maloletý nejakú povinnosť voči tretej osobe alebo organizácii; nie je pritom rozhodujúce, či táto osoba alebo organizácia je pôvodcom takejto výzvy.

 

(3)   Reklama nesmie povzbudzovať maloletého k tomu, aby si myslel, že ak nebude vlastniť reklamovaný produkt, stane sa akýmkoľvek spôsobom menejcenný vo vzťahu k iným maloletým.

 

(4)   Reklama nesmie priamo alebo neprimeraným spôsobom nepriamo vyzývať maloletých, aby naliehali na rodičov alebo iné dospelé osoby s cieľom získať reklamovaný produkt. Reklama určená deťom nemá vyvolávať dojem naliehavosti alebo nevyhnutnosti kúpy.

 

(5)   Reklama nesmie v deťoch vzbudzovať pocit, že ich rodičia alebo iní členovia rodiny si voči nim nesplnili nejakú povinnosť.

 

(6)   Reklama nesmie pôsobiť na deti využívaním neprimeraného násilia.

 

(7)   Reklama nesmie znižovať alebo znevažovať autoritu, zodpovednosť, úsudok alebo vkus rodičov ani iných dospelých osôb zodpovedných za výchovu a zdravie maloletých.

 

Čl. 48

Osobitné zásady

 

(1)   Ak reklama obsahuje odkaz na detskú súťaž alebo súťaž určenú maloletým, potom pravidlá takejto súťaže musia byť zverejnené primerane a vhodným spôsobom.

 

(2)   Reklama na produkt, ktorý je spojený alebo odvodený od obsahu televízneho alebo rozhlasového programu určeného deťom, nemôže byť zaradená bezprostredne pred vysielaním takéhoto programu alebo bezprostredne po jeho odvysielaní.

 

(3)   S ohľadom na deti musia byť v reklame

a)      jednoznačne rozlíšiteľné skutočné rozmery, charakteristika a vzhľad akéhokoľvek reklamného produktu,

b)      ľahko rozlíšiteľné reálne scény od fantázie.

 

Čl. 49

Zásady bezpečnosti

 

(1)   Všetky situácie, v ktorých vystupujú v reklame maloletí, musia byť dôkladne zvážené z hľadiska bezpečnosti.

 

(2)   Reklama nesmie povzbudzovať maloletého k tomu, aby chodil na neznáme miesta alebo hovoril s neznámymi ľuďmi.

 

(3)   Dieťa nesmie byť v reklame pri scénach na ulici zobrazované bez dozoru, ak nie je úplne zrejmé, že je dostatočne vyspelé na to, aby zodpovedalo za svoju bezpečnosť.

 

(4)     Dieťa sa nesmie v reklame objavovať pri hre na ulici, ak nie je úplne zrejmé, že ide o oblasť jednoznačne vymedzenú detským hrám alebo inú bezpečnú oblasť.

 

(5)   V reklame, v ktorej vystupuje maloletý ako účastník cestnej premávky, musí byť úplne zrejmé, že maloletý sa správa v súlade s bezpečnostnými pravidlami a zásadami cestnej premávky.

 

(6)   Maloletý môže byť v reklame náznakovo zobrazený v hazardnej alebo nebezpečnej situácii len vtedy, ak ide o reklamu, ktorej zámerom je propagácia bezpečnosti alebo zásad bezpečnosti.

 

(7)    Lieky, dezinfekčné prostriedky, čistiace prostriedky, žieraviny alebo iné zdravie ohrozujúce prostriedky nesmú byť v reklame zobrazené v dosahu detí bez rodičovského dohľadu a v reklame nesmie byť prezentované ani dieťa, ktoré akýmkoľvek spôsobom manipuluje s takýmito produktmi.

 

Čl. 50

Maloletí účinkujúci

 

(1)   Osobitná pozornosť, najmä pokiaľ ide o zobrazenie nahoty alebo iné podmienky účinkovania, sa vyžaduje pri reklame, v ktorej účinkuje maloletý alebo sa v nej objavuje ako model.

 

(2)   Účinkovanie alebo iné vystupovanie detí v reklame nesmie zneužívať prirodzené cítenie dospelých ľudí voči deťom.

 

Čl. 51

Posudzovanie reklám

 

Keďže spôsob, akým maloletí prijímajú reklamu a reagujú na ňu, je podmienený ich vekom, skúsenosťami a okolnosťami, za akých konkrétnu reklamnú správu prijímajú, Komisia berie do úvahy tieto všeobecné podmieňujúce faktory pri posudzovaní reklamy.

 

 

 

ôsma hlava

Štátne symboly

 

Čl. 52

Používanie štátnych symbolov

 

Štátny symbol možno v reklame použiť len v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom, ktorý neznižuje alebo nezneužíva jeho vážnosť a dôstojnosť.

 

Deviata hlava

Spotrebiteľské hry a vernostné programy

 

Čl. 53

Spotrebiteľské hry

 

(1)   Reklama, ktorej súčasť tvorí spotrebiteľská súťaž, spotrebiteľská hra alebo podobná spotrebiteľská aktivita, ktorá nie je hazardnou hrou (ďalej len „spotrebiteľská súťaž“), ani reklama spotrebiteľskej súťaže nesmú

a)      sľubovať, že účasť v spotrebiteľskej súťaži zaručene prinesie spotrebiteľovi šťastie, ak nemá byť odmenený každý účastník spotrebiteľskej súťaže,

b)      uvádzať, že neúčasť v spotrebiteľskej súťaži prinesie nešťastie.

 

(2)   Každá spotrebiteľská súťaž musí mať pred jej začatím stanovené pravidlá, ktoré musia byť primerane zverejnené a na požiadanie sprístupnené každému spotrebiteľovi.

 

(3)   Z pravidiel spotrebiteľskej súťaže musí byť bežnému spotrebiteľovi zjavné,

a)      aký je mechanizmus spotrebiteľskej súťaže,

b)      kto spotrebiteľskú súťaž vyhlasuje,

c)      kto sa podieľa na spotrebiteľskej súťaži,

d)     za akých podmienok sa možno spotrebiteľskej súťaže zúčastniť a

e)      akú cenu a pri splnení akých podmienok možno v spotrebiteľskej súťaži získať.

 

(4)   Nezávislosť náhodného výberu výhercov spotrebiteľskej súťaže musí byť dostatočne zabezpečená.

 

(5)    Výhercovia spotrebiteľskej súťaže môžu byť zverejnení len s ich súhlasom a spôsobom adekvátnym ku komunikácii samotnej spotrebiteľskej súťaže a jej pravidiel.

 

Čl. 54

Vernostné programy

 

Ustanovenia tejto hlavy sa primerane vzťahujú aj na spotrebiteľské vernostné programy a na reklamu spotrebiteľského vernostného programu.

 

Desiata hlava

Reklama pri zásielkovom obchode

 

Čl. 55

Všeobecné ustanovenia o reklame pri zásielkovom obchode

 

(1)   Zásielkovým obchodom sa na účely Kódexu rozumie akákoľvek forma ponuky spotrebiteľovi na odoslanie alebo doručenie produktu po prijatí jeho objednávky, ak je takéto odoslanie alebo doručenie viazané na povinnosť spotrebiteľa uhradiť pred prevzatím produktu čiastočne alebo úplne cenu produktu alebo inú vynútenú platbu, a to bez ohľadu na, kde a akým spôsobom sa uskutoční prevzatie produktu spotrebiteľom.

 

(2)   Zasielateľom sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej zodpovednosť sa zásielkový obchod uskutočňuje. Zasielateľ sa na účely Kódexu považuje za zadávateľa reklamy; ak zasielateľa nie je možné určiť, považuje sa za zadávateľa reklamy tá osoba, ktorá šírenie reklamy objednala, inak osoba, ktorá reklamu šíri.

 

(3)   Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na reklamu uskutočňovanú formou zásielkového obchodu a na reklamu, ktorá sa používa pri zásielkovom obchode.

 

(4)   Ustanovenia tejto časti sa primerane vzťahujú aj na reklamu produktov, ktoré sa poskytujú formou elektronického obchodu.

 

Čl. 56

Povinnosti zasielateľa pri zásielkovom obchode

 

(1)   Z reklamy pri zásielkovom obchode musí byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, kto je zasielateľom. Priemerný spotrebiteľ musí mať možnosť z reklamy pri zásielkovom obchode jednoznačne a jednoducho identifikovať najmä obchodné meno alebo názov zasielateľa a  skutočnú adresu sídla alebo miesta podnikania zasielateľa; uvedenie skutočnej adresy sídla alebo miesta podnikania zasielateľa nemožno nahradiť uvedením telefonického kontaktu, e-mailového kontaktu alebo kontaktnej poštovej adresy zasielateľa, a to ani vtedy, ak takáto adresa nemá formu P. O. Boxu.

 

(2)   Ak sa v rámci reklamy pri zásielkovom obchode uplatňuje aj kupón, predtlačená objednávka alebo porovnateľná forma ponuky, musí takáto forma obsahovať obchodné meno alebo názov zasielateľa a skutočnú adresu sídla alebo miesta podnikania zasielateľa; dočasné poštové adresy sa nesmú používať.

 

(3)    Obchodné meno alebo názov zasielateľa musí byť v reklamovanej adrese zobrazené výrazne a nezameniteľne.

 

(4)   Zasielateľ zabezpečí dostatočné opatrenia na to, aby na reklamovanej adrese adekvátnym spôsobom vybavovala otázky spotrebiteľov kompetentná osoba v primeranom čase.

 

(5)    Zasielateľ musí byť pripravený splniť každú objednávku uplatnenú spotrebiteľom na základe reklamy, a to buď okamžite po prijatí objednávky, alebo v priebehu obdobia uvedeného v reklame.

 

(6)   Ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné spotrebiteľom uplatnenú objednávku splniť okamžite a zasielateľ v rámci reklamy neuviedol žiaden termín odoslania alebo doručenia produktu, musí zasielateľ spotrebiteľovi odoslať potvrdenie objednávky poštou alebo takým spôsobom, akým od neho prijal objednávku.

 

Čl. 57

Zhoda produktu

 

Každý produkt odoslaný alebo doručený spotrebiteľovi podľa jeho objednávky uplatnenej na základe reklamy musí zodpovedať opisu, zobrazeniu alebo inému popisu tohto produktu v príslušnej reklame, ako aj vzorke, ak bola súčasťou ponuky.

 

Čl. 58

Obmedzenia reklamy pri zásielkovom obchode

 

Neprípustnou reklamou pri zásielkovom obchode je reklama v spojení s produktom,

a)      ktorého predaj alebo poskytovanie je na území Slovenskej republiky zakázaný, alebo

b)      ktorý zneužíva poverčivosť, najmä maskoty, talizmany alebo kúzla pre šťastie.

 

Jedenásta  hlava

Reklama šírená elektronicky

 

Čl. 59

Reklama šírená elektronickou poštou 

 

(1)   Šírenie reklamy elektronickou poštou, najmä e-mailom, prostredníctvom SMS alebo MMS, je bez predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa neprípustné; pri získavaní súhlasu musí osoba, ktorá reklamu šíri, informovať spotrebiteľa aj o možnosti takto udelený súhlas kedykoľvek odvolať.

 

(2)   Neprípustným je aj šírenie reklamy elektronickou poštou, ak z reklamy spotrebiteľ nemôže určiť totožnosť odosielateľa, jeho sídlo, bydlisko alebo miesto podnikania a kontakt, kde môže spotrebiteľ požiadať o ukončenie zasielania takýchto informácií alebo odvolať súhlas so zasielaním reklamy.

 

(3)   Ak sa elektronickou poštou popri základnej reklame produktu ponúka spotrebiteľovi aj zľava, odmena, dar, spotrebiteľská súťaž alebo iná osobitná ponuka, musí byť táto ponuka od základnej reklamy produktu  rozlíšiteľná  a súvisiace podmienky  musia byť ľahko prístupné, zrozumiteľné a jednoznačné.

 

(4)   Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na reklamu formou priameho marketingu vlastných podobných produktov súťažiteľa, ktorý je zároveň poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby, určeného spotrebiteľom, ktorí sú užívateľmi tejto elektronickej komunikačnej služby, ak ich kontaktné informácie na doručenie tento súťažiteľ získal v súvislosti s predajom svojho produktu; tento súťažiteľ musí zároveň poskytnúť spotrebiteľovi možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť takéto používanie údajov.

 

 

Čl. 60

Telemarketing

 

Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na telemarketing.

 

Štvrtá časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

Prvá  hlava

Spoločné ustanovenia

 

Čl. 61

Záväzky člena Rady

 

(1)   Člen Rady súhlasí so znením Kódexu a akceptuje jeho obsah; uplatniť výhradu k niektorému z ustanovení nie je možné.

 

(2)   Člen Rady sa zaväzuje, že bude pri zadávaní, realizácii a šírení reklamy prihliadať na ustanovenia Kódexu.

 

(3)   Ak Komisia vydá arbitrážny nález, že konkrétna reklama je v rozpore s Kódexom, člen Rady, ktorý sa na zadávaní, realizácii alebo šírení tejto reklamy podieľal, sa zaväzuje, že uskutoční všetky potrebné úkony na to, aby sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu takejto reklamy.

 

(4)   Člen Rady sa ďalej zaväzuje uzatvárať zmluvné vzťahy, na základe ktorých vzniká alebo sa šíri reklama tak, aby mohol zabezpečiť dodržiavanie Kódexu.

 

(5)   Člen Rady sa tiež zaväzuje, že sa bude zasadzovať o to, aby aj všetky ostatné osoby pôsobiace na území Slovenskej republiky v oblasti reklamy a iných foriem propagácie rešpektovali ciele a jednotlivé ustanovenia tohto Kódexu.

 

(6)   Kolektívny člen Rady sa zaväzuje uskutočniť úkony potrebné na to, aby všetci jeho členovia boli viazaní povinnosťami vyplývajúcimi so záväzkov, ktoré na seba ako člen Rady prevzal podľa predchádzajúcich odsekov.

 

Čl. 62

Osobitná právomoc Rady

 

Na plnenie záväzkov, ktoré na seba prevzali členovia Rady (čl. 61), dohliada a ich plnenie vymáha Rada. 

 

Druhá  hlava

Prechodné a záverečné ustanovenia

 

Čl. 63

Prechodné ustanovenia

 

(1)   Reklama, s ktorej šírením na verejnosti sa začalo najneskôr 31. augusta 2010, sa posudzuje podľa etických zásad účinných do 1. septembra 2010.

 

(2)    Reklama, s ktorej šírením na verejnosti sa začalo najskôr 1. septembra 2010, sa posudzuje podľa etických zásad účinných do 1. septembra 2010 len vtedy, ak ide o reklamu s atestom a atest bol vydaný pred 1. septembrom 2010.

 

Čl. 64

Zrušovacie ustanovenie

 

Zrušujú sa Etické zásady reklamnej praxe platné na území Slovenskej republiky, schválené Valným zhromaždením Rady v roku 1995, v znení neskorších zmien a dodatkov.

 

Čl. 65

Platnosť a účinnosť

 

(1)   Kódex nadobudol platnosť dňom jeho schválenia Valným zhromaždením Rady.

 

(2)   Kódex nadobúda účinnosť 1. septembra 2010.

 

 

*         *         *

 

 

Schválené Valným zhromaždením Rady pre reklamu, v Bratislave dňa 1. júna 2010, v znení zmien schválených na Valnom zhromaždení 1.3.2011.